V rámci projektu sa počíta s realizáciou niekoľkých hmatových nosičov s využitím rôznych technológií. V ďalšom kroku sa porovná hmatová použiteľnosť vyvinutých objektov, ako aj podmienky príslušných výrobných procesov. V procese vývinu chceme porozumieť technológiám a určiť, ktorá je viac či menej užitočná pre nevidiacich a zrakovo postihnutých. Na druhú stranu chceme nájsť efektívnejšie a menej nákladné výrobné postupy s využitím inovatívnych technológií.
Skúmané vykonávané hmatové metódy sú:
- 3D replikácie: 3D replikácie skenovaných predmetov je najtradičnejšia metóda. Takéto replikácie majú veľkú hmatateľnú kvalitu, ale každý predmet musí byť fyzicky vyrobený, zvyšuje sa tým výrobná cenu a požiadavky na skladovanie každého predmetu.
- Virtuálne haptické pomôcky: Virtuálne haptické pomôcky sú spôsoby, ako sa fyzicky spojiť s digitálnymi skenmi bez toho, aby bolo nutné ich vytvárať fyzicky. V AMBAVis budeme používať rozhranie ProbosTM, ktorý umožňuje užívateľom sa dotknúť zdigitalizovaných múzejných objektov vo virtuálnom trojrozmernom prostredí. Zdigitalizované objekty budú prezentované s multimediálnymi informáciami, ktoré pomáhajú užívateľom sa osobne spojiť s objektom, dozvedieť sa viac o jeho tvare a vlastnostiach atď.
- Reliéfna tlač: Ako kompromis medzi drahou fyzickou 3D replikáciou a čisto virtuálnou interakciou ako v ProbosTM máme v úmysle vyvinúť prvý prototyp reliéfneho tlačového zariadenia. To umožní na vyžiadanie vytlačiť hmatové reliéfy vybraného virtuálneho objektu a bude hmatateľný rovnako ako skutočné replikácie a zároveň umožní jej vymazanie a znovu použitie pre ďalšiu tlač. Prstovo-dotykový prototyp: Pre nevidiacich a zrakovo postihnutých návštevníkov múzeí je veľmi dôležité poskytnúť doplňujúce informácie pri hmatových interakciách s exponátmi, napr.: špecifickým zvukovým komentárom spusteným digitálnym dotykovým rozhraním. Súčasný stav dnešnej doby je, že dotykové senzory sú zahrnuté v haptickej výstave. Tento prístup sa osvedčil. Parametre obsahu môžu byť aktualizované, ale fyzické senzory treba integrovať do repliky. S cieľom ponúknuť väčšiu pružnosť pri používaní doplňujúcich informácií, budeme vyvíjať nové digitálne dotykové rozhrania pre fyzické objekty, ktoré navyše nevyžadujú žiadnu zmenu objektu. V dôsledku toho bude možné ľahko zmeniť oblasti interakcie a príbeh bez akýchkoľvek úprav na objektoch.